Презентация на тему Nezamestnanosť, trh pracovných síl

silu

časť práceschopného obyvateľstva nezamestnaná, t.j. nepracuje z rôznych príčin (nedostatok

prac. miest, nízke platy).
je vážnym ekonomických problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

SA ČLENÍ NA 3 ZÁKLADNÉ SKUPINY:
Zamestnaní – sú ľudia,

ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.
Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce.
Musí byť zaregistrovaný v SR na úradoch práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
Všetci ostatní – ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho vôbec prácu nehľadá.

pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah

tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného :
miera nezamestnanosti

%) ,

U – počet nezamestnaných,
L – počet pracovných síl.

E + U

L – pracovná sila,
E - počet zamestnaných,
U

– počet nezamestnaných.

počtu pracovníkov z organizačných dôvodov,
nemožnosť návratu do zamestnania – napr.

z dôvodu predĺženej materskej dovolenky,
zmena bydliska,
nemožnosť nájsť si primeranú prácu po absolvovaní strednej alebo vysokej školy,
odchod zo zamestnania z vlastnej vôle – nízky plat,
skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať

úrovne, odčerpávanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,
sociálne dôsledky –

pocit nepotrebnosti, psychické problémy, alkoholizmus, samovraždy.

NEZAMESTNANOSTI:
Frikčná nezamestnanoť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi

regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. „dobrovoľne nezamestnaní“.
Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je v značnej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať.

ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť

preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo.

celkový dopyt po pracovníkoch je nízky.
Keď celkové výdavky

a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Vzniká, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.

sezónny charakter (zber úrody, letná turistika).

štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie

istého životného štandardu a mnohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života.

práci nižší, než celková ponuka práce. Mzdy v skutočnosti nie

sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu.
Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú, a voľnými pracovnými miestami.
V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových ekonomikách.

ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe.
To znamená, že

je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe.
Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať.

Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez

zamestnania.
Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu.

môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie.
Prirodzená miera

je, obrazne povedané, zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti.
Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3 do

12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú:

majú svoj pôvod v meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily,

najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl,

prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú

určené na zmiernenie problémov nezamestnanosti, a  určovanie minimálnej mzdy.

okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú

mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce – profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu.

ekonomických a sociálnych javov so závažnými dôsledkami, sa na Slovensku

v otvorenej forme prejavila prvýkrát v roku 1990.

znení neskorších predpisov je
životné minimum definované ako spoločensky uznaná

minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Jedna plnoletá fyzická osoba: 185,38 €
Ďalšia spoločne posudzovaná

plnoletá osoba: 129,31 €
Dieťa Nezaopatrené: 84,61 €
Zaopatrené neplnoleté: 84,61 €
Spolu štvorčlenná rodina: 483,91 €

životného minima na obdobie od 1. júla 2014 ostávajú

nezmenené nasledovne:
198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa
516 €